Teória TCM

Môžeme skonštatovať, že čínska medicína je zatiaľ u nás známa v podobe svojich praktických disciplín, ako sú akupunktúra, masáže, bylinná liečba a pod.. Menej sa však vie o jej najpodstatnejšej časti – o základnej teórii, na ktorej sú všetky tieto disciplíny založené. Bez tejto teórie by liečebná prax nebola možná, pretože výber tejto metódy a spôsob jej uplatnenia závisí na znalosti fungovania zdravého organizmu a na tom, ako vznikajú chorobné prejavy, aké sú ich príčiny atď. Tento teoretický substrát je zhrnutý a zovšeobecnený práve v základnej teórii čínskej medicíny, do ktorej patria nasledujúce disciplíny:

• učenie o jin a jang - Toto staroveké učenie objasňuje základné princípy a mechanizmy chodu celého sveta. Podľa tohto je svet stvorený z čchi, t.j. z prapôvodnej substancie – energie. Táto energia sa skladá z dvoch protikladných, ale napriek tomu v sebe obsiahnutých zložiek: jin a jang. Vlastnosti jin a jang a zákonitostí ich vzájomných vzťahov preto predurčujú správanie sa javov a vecí, a teda aj podstatu zdravia a choroby. Napätie medzi jin jang je hybným momentom celého tohto diania. Z tohto vyplýva, že jin má úplne iné vlastnosti ako jang, ale pritom nie je možné ich od seba oddeliť, lebo v každom z nich je obsiahnutý zárodok toho druhého.


• učenie o piatich prvkoch - Päť prvkov, teda drevo, oheň, zem, kov a voda sú počiatočným rozrôznením pôvodne jednotnej čchi. V človeku je stelesnením piatich prvkov päť orgánov cang – pečeň, srdce, slezina, pľúca a ľadviny. Pochopenie ich zákonitostí umožňuje pochopiť aj podstatu človeka a jeho organizmu.


• učenie o vnútorných orgánoch - Táto náuka sa zaoberá činnosťami a funkciami jednotlivých orgánov ľudského tela. Podľa pôvodu a určitých typických vlastností rozdeľujeme orgány na tri skupiny: orgány cang, orgány fu a na zvláštne orgány fu. Podstatné v tomto učení však je, že popri výklade o každom orgáne objasňuje predovšetkým ich vzájomné vzťahy aj prepojenie s vnútorným prostredím.


• učenie o čchi, krvi a telesných tekutinách - V tejto disciplíne sa objasňuje pôvod, tvorba, funkcia, vzájomné vzťahy týchto pre život tak nepostrádateľných súčastí organizmu a ich spojitosť s vnútornými orgánmi.


• učenie o sieti dráh - Táto teória vysvetľuje systém dráh obehu čchi, funkcie jednotlivých dráh, spojitosť s orgánmi a aj odraz chorobných porúch. Čínska medicína považuje dráhy čchi za prirodzenú súčasť ľudského organizmu – vytvárajú sieť, ktorou je organizmus funkčne, informačne, pomocou živín, fyziologicky a patologicky prepojený. Dráhy ako také sú životne dôležité a preto sa im venuje patričná pozornosť.


• učenie o príčinách vzniku ochorení - Zaoberá sa vnútornými a vonkajšími faktormi, ktoré spôsobujú vznik chorobného stavu. Popisuje charakteristické príznaky, ktorými sa jednotlivé patogénne činitele prejavujú.


• učenie o mechanizme choroby - Ide o patogenéziu, vznik, vývoj a premeny choroby. Popisuje jednotlivé typy chorobných dizharmónií (t.j. hlavne stavy dizharmónie čchi).


• metódy vyšetrovania - Hlavným postupom sú štyri vyšetrenia: vyšetrenie zrakom, sluchom, pýtaním sa, pulzom. Hlavná pozornosť sa venuje skúmaniu vzhľadu jazyka a charakteru pulzu.


• rozlišovacia diagnostika - Rozlíšením príznakov sa určuje príčina choroby a následne aj metóda liečby. Ide pritom o proces vyhodnotenia informácií o chorobe, ktoré boli získané pri vyšetrení.


• prevencia a zásady liečby - Hlavnou zásadou prevencie je liečiť chorobu skôr, ako prepukne, a v prípade ochorenia zabrániť jej zhoršeniu. Princípy liečby smerujú k obnove vnútornej harmónie organizmu, pričom sa plne rešpektuje individualita každej choroby a jednotlivca osobitne.

Už z tohto jednoduchého vymenovania disciplín je vidieť, aké množstvo vedomostí táto základná teória čínskej medicíny predstavuje. V čínskej medicíne nájdeme celý rad špecifických téz, teórií a postupov, ktoré sú typické len pre ňu. Keby sme z tohto množstva informácií mali vyňať tie najvšeobecnejšie, môžeme povedať, že pre čínsku medicínu sú najcharakteristickejšie tieto dva rysy:

• celostný prístup k ponímaniu človeka - človek je chápaný ako bunka v organizme vesmíru, ktorá je s ním prepojená a podlieha rovnakým zákonitostiam ako celý vesmír


• používanie diferenciálnej diagnostiky ako hlavnej metódy na stanovenie diagnózy choroby a následného liečebného postupu. Liečebný postup sa nestanovuje paušálne podľa zistenej choroby, ale sa určuje podľa chorobných syndrómov každého človeka.